Pokiaľ Vás teší sledovať svet pod hladinou, nevadí Vám vstup do mora cez bahno, väčšia vzdialenosť pláže od hotela a Egypt navštevujete s radosťou, niet čo riešiť. Hotel aj služby boli naozaj na úrovni a nám sa splnil sen. Obdivovali sme podmorský svet s jeho krásami.
Areál hotela netreba komentovať, treba ho vidieť. Preto posielam foto. Animátori mali bohatý program, venovali sa deťom i dospelým, dokonca aj seniorom. K dispozícii boli bazény, fitnes, stolný tenis, veľkoplošná obrazovka - amfiteáter. K hotelu patrí aj sieť malých obchodíkov + lekáreň. Strava bola pestrá a dalo sa vybrať. Viac druhov mäsa, ryby, zemiaky, ryža, cestoviny, ovocie, zelenina čerstvá, zapekaná, grilovaná, miešané šaláty, cukrovinky... Raz sme mali, v rámci studenej kuchyne, ozdobené vajíčka s červeným aj čiernym kaviárom, sushi, veľmi chutný biely syr v baklažáne. Nealkoholické nápoje boli každému dostupné v jedálni, baroch, na pláži, včítane viacerých druhov čajov a káv. Čašníci chodili čistí, upravený v bielych košeliach a čiernych nohaviciach podobne ako v Európe. Prácu mali rozdelenú, nevznikal žiadny chaos. Hotel je s talianskym nádychom - jedlá, hudba, animátori...
Personál hotela bol ústretový. Manžel je invalid po úraze a ubytovanie sme dostali vzdialené od hlavnej budovy. Požiadali sme o výmenu. Ponúkli nám ihneď bližšie ubytovanie o niekoľko blokov, ale na 3. poschodí, čo bolo komplikovanejšie. Ospravedlnili sa, že momentálne nemajú voľnú izbu, ale o 3 dni nám poskytnú vyhovujúce ubytovanie.
Za 3 dni sme si zvykli. Recepčný nezabudol a oslovil nás, že má pre nás sľúbené ubytovanie. Z balkóna našej izby sme videli na more a každé ráno východ slnka. Tak sme poďakovali a zostali na pôvodnom mieste.
Ubytovanie sme dostali ako rodina s 2 deťmi, aj keď sme boli len my dvaja s manželom. Obývacia miestnosť bola spoločne s malou kuchynkou oddelená pultom.
K dispozícii bol čaj, káva, varná kanvica + 1,5 l fľaša vody denne. Z obývacej izby sa dalo ísť na balkón so stolíkom a 2 kreslami - výhľad do záhrady, kúsok zátoky a spomínaný východ slnka. V jednej izbe bola manželská posteľ, v druhej boli postele oddelené. Obe izby mali vlastné WC, sprchový kút, umývadlo so zrkadlom a fénom.
Pracovník nás upozornil, že máme k dispozícii obe izby na jednu elektronickú kartu.
So všetkým sme boli spokojní, všetci sa veľmi snažili, ale nič nemôže byť úplne dokonalé. Na pláž sa prechádzalo od hotela cez cestu a ďalej chodníčkom k morskej zátoke - dosť veľká vzdialenosť, ako sme zvyknutý. Napriek vybudovanému detskému ihrisku (šmýkalky, hojdačky), ochotným a milým animátorom a poskytovaným službám (na pláži piekli aj čerstvú pizzu), nevieme si predstaviť, že by sme tam išli s vnúčatami. Bazény a ihriská sú všade na svete, ale do Egypta chodíme k Červenému moru. Z druhej strany zálivu boli nádherné bielo-pieskové vstupy do mora, z našej strany bahno.
Deťom je to asi jedno a v zápale hry sa ním obhadzovali. Počas nášho pobytu sme zažili príliv fialových medúz, čo bolo naozaj nepríjemné. Po odlive zostali uhynuté na pláži, zriadenci ich nakladali lopatami na fúrik a odviezli za neďaleké bralo. Ale také množstvo nemohlo vysušiť ani teplé egyptské slnko a po pár dňoch sa šíril neskutočný zápach po pláži. Tak ich znova vyhrabávali, nakladali do igelitových vriec a odvážali nevedno kam - zrejme do púšte, kde sa začína a končí všetko odpadové hospodárstvo Egypta.
So všetkým sme boli spokojní, všetci sa veľmi snažili, ale nič nemôže byť úplne dokonalé. Na pláž sa prechádzalo od hotela cez cestu a ďalej chodníčkom k morskej zátoke - dosť veľká vzdialenosť, ako sme zvyknutý. Napriek vybudovanému detskému ihrisku (šmýkalky, hojdačky), ochotným a milým animátorom a poskytovaným službám (na pláži piekli aj čerstvú pizzu), nevieme si predstaviť, že by sme tam išli s vnúčatami. Bazény a ihriská sú všade na svete, ale do Egypta chodíme k Červenému moru. Z druhej strany zálivu boli nádherné bielo-pieskové vstupy do mora, z našej strany bahno.
Deťom je to asi jedno a v zápale hry sa ním obhadzovali. Počas nášho pobytu sme zažili príliv fialových medúz, čo bolo naozaj nepríjemné. Po odlive zostali uhynuté na pláži, zriadenci ich nakladali lopatami na fúrik a odviezli za neďaleké bralo. Ale také množstvo nemohlo vysušiť ani teplé egyptské slnko a po pár dňoch sa šíril neskutočný zápach po pláži. Tak ich znova vyhrabávali, nakladali do igelitových vriec a odvážali nevedno kam - zrejme do púšte, kde sa začína a končí všetko odpadové hospodárstvo Egypta.
Další fotky(+ 43)