Nezmierim sa s tvrdením,že si mám uvedomiť,že som na Kube a potom budem s dovolenkou spokojná. Ceny zájazdov sú porovnateľné s Mexikom a Dominikánskou rep. kde turizmus je omnoho ďalej. Zzarazilo ma,že v krajine je strašná chudoba napriek veľkým príjmom z turizmu a potraviny sú na prídel, nedostatok pohonných látok-turista si požičia auto a nechcú mu natankovať,že len domácim dajú -cestou do Havany napr.. Neviem,či som mala smolu na hotel, nemyslím si, som bola úplne sklamaná so stravy.Doma som si vravela, že veď prinajhoršom sa dojem šalátmi alebo ovocím- ovocie ananás,melón,papaya a pomaranč-všetko nedozreté bez chuti, potom mandrinky z konzervy . Dezerty na hanbu sveta, ryža v mlieku pripálená každý deň, najväčší šok bol,keď dali na malú žemličku trocha lekváru. Toto sklamanie aspoň vylepšil pohľad na more a na krásne upravené záhrady v rezorte.Napriek tomu som však niečo nové videla na výlete v Remediose a Santa Clare, porozprávala sa s pár ľuďmi v hoteli z personálu. Moja turistická destinácia Kuba už asi nikdy nebude. Precestovala som viac chudobnejších krajín,kde je turizmus ale táto je výnimočná tým, že aj keď máte peniaze- personál si príde v rezortoch na pekné sprepitné,ale nemajú si za to čo kúpiť - alebo je to extrémne drahé. Ak sa teda chystáte do tejto krajiny,ľudia viac ocenia -kozmetiku, tričká, všetko, čo sa leskne . Potešia sa hocičomu-vzorky parfémov,krémov , čokoľvek, dievčatá laky na nechty.